Na základe rozboru pohybov, ktoré tvoria prácu a činností, úloh pridávajúcich alebo nepridávajúcich hodnotu vieme stanoviť, ktoré aktivity by mali byť prioritné a ktoré je možné pozdržať. Stále však platí, že všetky činnosti, ktoré nepridávajú hodnotu sa snažíme eliminovať alebo aspoň redukovať. Až následne optimalizujeme činnosti pridávajúce hodnotu. Takýto prístup zabezpečí vyššiu rentabilitu a samozrejme aj zľahčí prácu operátorom a obslužnému personálu.
Toto platí jednak pre činnosť pracovníka, ale súčasne aj pre činnosť stroja. Jednotlivé úkony, činnosti, úlohy analyzujeme v rámci DFx modulov – vždy záleží, z akého pohľadu navrhujeme proces – z pohľadu výroby, montáže, logistiky, kontroly atď.
Pri analýzach, kde je nutné uvažovať nad prepojením človek-stroj, sa na analýzy pozeráme komplexne a nie separátne. Vždy musíme zvážiť vyžadovanú presnosť časových štandardov a nákladov spojených s dosiahnutím požadovanej presnosti. To vyjadruje aj príklad kde redukcia pracovníka a skrátenie cyklových časov, nemusí znamenať vždy zlepšenie.
Ak ovplyvňuje zmena práce parametre kvality alebo výkonnosti, čo najskôr identifikujeme možné koreňové príčiny a definujeme štandardy v súlade so štandardizovanou prácou. Je dobré, ak pracovníci využívajú určitú sadu nástrojov na zlepšovanie, ktoré ich metodicky vedú k zlepšovaniu.
Vďaka analýze a meraniu práce vieme, ktoré úkony a činnosti pridávajú procesu hodnotu, ale aj ktoré sú plytvaním, nepridávajú hodnotu.
Prečítajte si aj o Štandardizácii a štandardizovanej práci.
